Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná

Prírodné podmienky

Mapa katastra

Mapa katastra Valaská

 

   Obec Valaská leží v doline horného Hrona v zovretí Nízkych Tatier a Slovenského Rudohoria v nadmorskej výške okolo 475 m n.m. Poloha na sútoku troch tokov sa stala životným prostredím pre dávnych aj súčasných obyvateľov.
   Katastrálne územie Valaskej s rozlohou 6 333 ha je severojužne orientované po oboch brehoch Hrona. Najsevernejším bodom je tok Bystrianky pod obcou Bystrá, najjužnejším sopečná Poľana. Nachádza sa v západnej časti Breznianskej kotliny, ktorá je súčasťou Horehronského podolia. Dolina Hrona sa rozširuje do malej kotlinky, ktorá vznikla eróziou Bystrianky a Čierneho Hrona. Hrona pre svojom vstupe do obce rozrezal vápencové podložie, neskôr bol tokom Bystrianky zatlačený pod stráne Chvatimechu. Zaklesnutý meander rieky západne od obce zvýrazňuje terasa medzi Bystriankou a Hronom.
   V dávnych geologických dobách sa na území rozprestieralo more. Počas tektonických pohybov v treťohorách sa územie stalo súšou. Rieka „Prahron“ tiekla rovnakým smerom ako v súčasnosti, ale asi o 250 –300 m vyššie nad súčasným korytom. Sopečná činnosť južne od Valaskej (Poľana) a nerovnako sa zdvíhajúce Karpaty podmienili vznik jazerných kotlín. Prahron sa zanášal hrubšími a jemnejšími splaveninami. Územie sa však ustavične zdvíhalo a klesalo na juh. Toto vyvolalo novú vlnu hĺbkovej erózie rieky. Na ceste z kotliny sa rieka stačila zarezávať do podložia a odvodnila Brezniansku kotlinu.
   Vo štvrtohorách sa začalo podnebie ochladzovať. Ochladzovanie prerušili teplejšie obdobia. Hrona rozplavoval uvoľnený materiál po celej šírke svojej doliny. Na úpätí Chodorovho vrchu bystrina Potôčky ukladala splavený materiál do náplavového kužeľa. V teplejších obdobiach Hrona neprenášal materiál, ale svojou pohybovou energiou prehlboval koryto a prerezával náplavový kužeľ Potôčkov. Striedavým zanášaním a hĺbením doliny sa vytvorili riečne terasy. Na najmladšej terase a náplavovom kuželi Potôčkov vzniklo prvé osídlenie. Nezamŕzajúca vyvieračka asi lákala aj obyvateľov v praveku.
Hron preteká pozdĺž tektonickej línie medzi Nízkymi Tatrami a Slovenským Rudohorím.
Niva Hrona vo Valaskej je mocná 4 – 6 metrov a široká 250 – 300 metrov. Hron pri rozširovaní a prehlbovaní svojho koryta meandroval, čiže vytváral oblúky. Koncom 60. rokov 20. storočia bolo koryto Hrona upravené.
   Hron v minulosti rozrezal aj bývalú vápencovú plošinu na dve časti. Jej zvyškom je Chodorov vrch na pravom brehu a Bukovina na ľavom brehu. Severozápadne od Chodorovho vrchu sa eróziou potoka Bystrianky od plošiny oddelil vápencový Diel.
   Najstaršia časť obce leží na výslnných južných svahoch, Sídlisko na juhozápadných svahoch. Miestna časť Piesok leží v zatienenej doline Bystrianky. Dolinová a kotlinová poloha majú veľký vplyv na miestnu klímu. Pre inverzných jesenných a zimných situáciách východnú časť obce ovplyvňuje studený vzduch prúdiaci z Breznianskej kotliny. Podobne aj dolinou Bystrianky prúdi chladnejší vzduch zo svahov Nízkych Tatier. Priaznivejšie klimatické podmienky má Sídlisko, ktoré je v záveternej polohe pred chladnejším prúdením z Breznianskej kotliny. S prechodom poveternostných frontov však nastávajú zmeny v smeroch prúdenia.
   Priemerná ročná teplota vzduchu sa v Brezne na Banisku pohybuje okolo 6,5 – 6,6 ºC. Najnižšie priemerné mesačné teploty z dlhodobého hľadiska pripadajú na január (-6 ºC), najvyššie na júl (17,5 ºC). Jarné poľnohospodárske práce v okolí Valaskej začínajú koncom marca až začiatkom apríla. Širšie vegetačné obdobie s priemernými dennými teplotami minimálne 5 ºC trvá len 200 – 220 dní v roku.
Podľa dlhodobých priemerov padne ročne okolo 700 – 800 mm zrážok. Najvyššie mesačné úhrny zrážok sa vyskytujú v letných mesiacoch, najmenej koncom zimy. V ročnom hodnotení smerov vetra prevláda západné prúdenie. Pri severnom prúdení je chotár v dosahu padavého vetra z Nízkych Tatier, ktorý dosahuje veľkú nárazovosť. Mimoriadnu silu dosahuje veterná smršť, tzv. tromba. Nižšie položené oblasti patria do miernej teplej a vyššie položené do chladnej klimatickej oblasti. Dolina Hrona má kotlinovú klímu chladnú, s veľkou inverziou teplôt.
   Základnou hydrografickou osou územia je rieka Hron s prítokmi. Úzkou prielomovou dolinou vstupuje do územia medzi Hornými lazmi a Bukovinou. Po 2,5 km dĺžke opúšťa územie pod vrchom Chvatimech. Priemerný prietok Hrona dosahuje 8,5 m3s-1. Výskyt povodňových situácií na Hrone prevláda v jarnom období, kedy sa vytvárajú prietokové vlny z topiaceho sa snehu. Najdlhším vodným tokom v katastrálnom území je Kamenistý potok (19 km). Pri Valaskej sa do Hrona vlievajú dva jeho najvýznamnejšie horehronské prítoky. Z pravej strany Bystrianka, z ľavej strany Čierny Hron. Veľký význam majú podzemné vody v krasovom území. Na južných a severných svahoch Chodorovho vrchu sú silné vyvieračky krasových vôd. Podzemný kras sa vyvinul na hlavných tektonických poruchách. Priesak vody z povodia Bystrianky do podzemných priestorov Chodorovho vrchu začína už v okolí Táľov. Vyvieračka Tajch predstavuje stály krasový prameň. Ďalšie vyvieračky sú Studnička, Javorová, zachytené pramene na južnom svahu Chodorovho vrchu a na úpätí vrchu Chvatimech.
   Najúrodnejšie pôdy sa mozaikovite vyskytujú nad inundačným územím Hrona a úpätných plošinách. Približne 78% územia zaberajú lesné pôdy, zostatok je poľnohospodárska pôda s prevahou lúk a pasienkov.
   Dolina Kamenistého potoka je najdlhšou na území a patrí k najdlhším v severnej časti Slovenského Rudohoria. Dosahuje dĺžku 25,5 km. Horné prítoky Kamenistého potoka (Čierny potok, Spády, Veľká Slivková) zberajú vody z chránenej krajinnej oblasti Poľana. Poľana patrí medzi najväčšie vyhasnuté sopky v Európe a je najvyšším sopečným pohorím na Slovensku. Do územia zasahuje svojim severovýchodným okrajom vysokým 1334 m.n.m.
Kamenistý potok sa vlieva do Čierneho Hrona v najužšom mieste katastrálneho územia. Dolina Kamenistého potoka je väčšinou zúžená, jej husto zalesnené úbočia siahajú až k potoku. Stredný a dolný úsek Kamenistého potoka je biotopom vzácnych vodných živočíchov (napr. raka riečneho a pstruha). Najkrajšou kotlinkou v doline je trávnatá poľana Krámiská. Za Krámiskami sa dolina pomaly zužuje a prehlbuje, na niektorých úsekoch nadobúda charakter tiesňavy.
Pri Hrončeku sa Kamenistá dolina prudko stáča na východ. Zmenu smeru zapríčinila sopka Poľana a jej lávové prúdy. Do Kamenistého potoka stekajú z obvodu Poľany jeho najdlhšie prítoky (Hronček, Spády, Čierny potok).
   Z vrcholových častí vyhasnutej sopky Poľana tečú potoky na všetky strany. Do katastra patria potoky Veľká Slivková, Spády a Čierny potok. V ich povodiach sa nachádzajú najzaujímavejšie prírodné fenomény ležiace južne od Valaskej. Na prvom mieste sú to vegetačné spoločenstvá. Ďalším je výrazná diferencovanosť rastlinných a živočíšnych spoločenstiev na malom území v dôsledku pestrého geologického podložia, expozície a členitosti reliéfu.
Pôvodnými rastlinnými spoločenstvami v tejto oblasti boli jedľovo – bukové lesy. Zachované sú v chránenom území národnej prírodnej rezervácie Hrončecký grúň. Nachádza sa tu komplex pralesových porastov s prirodzeným drevinovým zložením. Chladné stanovištia vyšších polôh zaberá rastlinstvo patriace k horským a subalpským druhom. Na nive Kamenistého potoka sú fragmenty horských jelšových lesov. Na zamokrených plochách sa udržiava vegetácia geobiocenóz rašelinného až slatinového charakteru. Z úplne chránených rastlinných druhov v povodí Kamenistého potoka rastie ľalia zlatohlavá, orlíček obyčajný a iné. Z karpatských endemitov tu rastie večernica snežná, valeriana bazolistá a vŕba sliezka. Zo živočíšnych spoločenstiev prevládajú druhy žijúce v zmiešanom a ihličnatom lese, menej zastúpené sú spoločenstvá krovinných a bilinných formácií. V korytách potokov sú hojne zastúpené živočíšne spoločenstvá brehov tečúcich vôd.
   V lesoch okolo Poľany pravidelne hniezdi asi 83 druhov vtákov. Medzi vzácne patrí bocian čierny, orol krikľavý alebo výr skalný. V hlbokých lesných zákutiach nájdeme hlucháňa obyčajného. Z raticovej zveri je najrozšírenejšia jelenia zver, menej srnčia a diviačia. Najväčším dravcom je medveď hnedý a vlk obyčajný.
Do chránených areálov na juhu územia patrí aj prírodná pamiatka Spády. 
   Bystriansko – valaštiansky kras sa nachádza severne a východne od Valaskej, na ploche skoro 8 km2 vo vápencovo – dolomitickom masíve Chodorovho vrchu a Lipovej. Hĺbkovou eróziou Bystrianky a Čierneho Hrona začala pozdĺž puklín do podzemia prúdiť voda z okolitých tokov. Pukliny sa vodnou eróziou začali rozširovať a vznikli jaskyne – známa Bystrianska jaskyňa a v prípade Čierneho Hrona jaskyne na Lipovej.
   Pre povrchový kras sú typické škrapy, závrty, prepadliská a priepasti, skalné brány a mosty, komíny, stále aj periodické vyvieračky, ponory a suché doliny. Škrapové polia sa nachádzajú v dolne Stodôlky, menšie škrapové územia sú na Lipovej. Bystrinsky závrt je 164 m hlboký. Zaujímavým prírodným útvarom vo Valaskej je Prepadlisko. Príkladom skalnej brány a mosta je zrútený závrt pre Veľkej jaskyni na Lipovej. Množstvo krasových komínov sa nachádza v Udiery a Potôčkoch. Miestny obyvatelia ich podľa teploty a prúdenia vzduchu nazývajú studené a teplé diery. Nezamŕzajúca vyvieračka Tajch sa stala dominantným faktorom osídlenia pravdepodobne už od paleolitu. Periodická vyvieračka Javorová, bola jedinečným javom na celom Pohroní. Po umelom rozšírení výveru však tento úkaz zanikol. Ponory sa nachádzaj v lokalitách Potôčky a Udiery, ktoré pohlcujú jarné vody. Zvláštnosťou je aj príklad suchej krasovej doliny – Suchá dolina, ústiacej do časti obce Za ulicou. V bystriansko – valaštianskom krase sa nachádza 39 evidovaných jaskynných priestorov. Najväčšia z nich je Bystrianska jaskyňa. Bola objavená postupne.
   Od dávnych čias boli známe ponory v Bystrej, ktoré pohlcovali vodu z Bystrianky a Štiavnice, ako aj známa vyvieračka vo Valaskej. Voda podzemným tokom z Bystrej do Valaskej prechádza za 14 – 16 hodín.
   Bystriansky závrt ležiaci južne od Bystrianskej jaskyne je puklinového fluviokrasovo – korózneho pôvodu s podzemným tokom. Zaujímavý je 20 metrov vysoký biely sintrový vodopád, nachádzajúci sa v hĺbke asi 100 metrov.
   Jaskyne bystriansko – valaštianskeho krasu majú zaujímavé názvy. Po živočíchoch sú pomenované jaskyne – Líščia, Konská, Pavúčia, po osobách – Pustovnícka, Poľovnícka a Valachova. V jaskyni Varguľa boli objavené paleontologické nálezy. V strede materskej obce sa nachádza známe Prepadlisko.
   Lúčne spoločenstvá boli v minulosti využívané ako kosienky, menej pasienky. V súčasnosti zarastajú stromovou vegetáciou náletom z okolitých lesov. Okolie Bystrianskej jaskyne pokrýva ochranný storočný jedľovo – bukový les. Na plytkých rendzinových pôdach a sutinách rastie bukovo – javorový les. Na skalných výstupoch nájdeme ojedinele rásť staré buky a jedle. V západnej časti Chodorovho vrchu sa vyskytujú aj typické bučiny, vo vrcholových polohách starý lesný porast zo smrečín a jedliny. Južné svahy sú porastené umele vysadenou borovicou.
Vzácnou lokalitou teplomilnej flóry a fauny lesostepného charakteru je chránený areál Horné lazy. Nachádza sa na juhozápadných svahoch Suchej doliny, odkiaľ prechádza na braknatú južnú stráň nad Hronom.
   Územím bystriansko – valaštianskeho krasu prechádzajú dva turistické chodníky. Prvý vychádza z materskej časti obce, prechádza dolinou Potôčky k Bystrianskej jaskyni. Druhý je náučný chodník Čierny Balog – Hronec, ktorého záverečný úsek prechádza krasovým územím Lipovej.
Prírodné prostredie obce a okolia je mnohotvárne a pestré. Dolina Hrona s prítokmi predstavuje úzke rovinaté územie obkolesené rozsiahlou vysočinou. Na severe prírodnú dominantu predstavuje chrbát Nízkych Tatier. Na juhu sa rozprestierajú Veporské vrchy, ktoré sú súčasťou rozsiahleho Slovenského Rudohoria. Lesy predstavujú významné krajinné prvky v južnej časti katastrálneho územia Valaskej. Nelesná krajina sa vyskytuje najmä v blízkom okolí obce. Predstavujú ju plochy s rôznym stupňom pôvodnosti, využívania a stability.
   Pri osídľovaní územia v okolí Valaskej pravdepodobne zohrávala dôležitú úlohu vyvieračka, ktorá bola jediným nezamŕzajúcim zdrojom vody počas zimného obdobia a stálym zdrojom počas vysušujúcich horúčav.
   Valaská leží v oblasti nástupného dopravného uzla do priestorov Čierneho Hrona a nízkotatranského rekreačného priestoru Tále – Chopok. Valaská je súčasťou mikroregiónu Čierny Hron. Hlavným bohatstvom mikroregiónu sú lesy, bohaté na drevnú surovinu a lovnú zver, zdravé životné prostredie a čisté bystrinné toky.

 


 

dnes je: 24.6.2017

meniny má: Ján

Plán zvozu TKO 2017

Plán zvozu TKO 2017

Firmy a podnikanie

Protokoly

webygroup

Úvodná stránka